Ako sa volá žena baču, prečo by ste nemohli spať v košiari a čo má ovečka spoločné s valaškou?
Odpovede na všetky otázky nájdete v tomto malom liptovskom slovníčku.
Hlavný pastier na salaši zodpovedný za vedenie salaša a za zverené stáda oviec. Organizoval pastierske práce a vyrábal z nadojeného mlieka syry. Pomenovanie bača je známe v celých Karpatoch, ale aj v niektorých častiach Balkánu.
Ženský názov pre povolanie baču. Rovnako sa označuje aj manželka baču.
Zastával na salaši najnižšiu funkciu. Zvyčajne to bol 12- až 14-ročný chlapec, ktorý vykonával pomocné práce (nadháňal ovce, nosil vodu, drevo a staral sa o oheň). Postupne sa takto pripravoval na pastierske povolanie. Mzda honelníka predstavovala len tretinu z platu dospelého ovčiara, v niektorých prípadoch aj menej. Za honelníkov sa občas najímali aj starí pastieri, ktorí už nevládali strážiť stáda.
Samostatná hospodárska jednotka na vidieku. Zastavaný je obytnými aj hospodárskymi stavbami, zvyčajne k nemu patria pozemky v obci a mimo nej.
Jednoduchá drevená stavba slúžiaca ako sezónne obydlie pre pastierov na salaši. Najstaršími boli zrubové koliby, pôvodne jednopriestorové, ktoré sa postupne rozšírili na dva priestory. Vstupná časť koliby s vatrou a s lavicami slúžila ako obydlie pre ovčiarov, ale aj ako priestor na prípravu stravy a na spracovanie mliečnych výrobkov. Zadná časť, nazývaná komárnik, sa využívala ako skladovací priestor na uskladnenie syra a na odkladanie riadu. Pôvodne jednoduché koliby boli neprenosné, najmä na vysokohorských pasienkoch. Neskôr sa začali vyrábať skladacie doštené koliby, ktoré sa mohli prevážať na saniach alebo na voze. Poznáme aj koliby pre pastierov baranov (baraniarka), hovädzieho dobytka (jaloviareň) a koní (koniarka). Tie slúžili len ako obydlie pre pastierov, mali menšie rozmery a boli neprenosné. Pastierske koliby sú tradičným charakteristickým znakom karpatského salašníctva. Na Slovensku sa rozšírili v období valaskej kolonizácie.
Drevená ohrada na zatváranie oviec. Pôvodne sa nachádzala na pasienkoch hneď vedľa koliby. Neskôr pre potreby košiarovania vznikli aj prenosné košiare.
Samica hovädzieho dobytka, ktorá sa aspoň raz otelila. V momente, keď začne produkovať mlieko, ju nazývame aj dojnicou. Využíva sa na mlieko, mäso a na kožu, v minulosti slúžila aj ako ťažná sila. Na základe archeologických nálezov vieme, že už na Veľkej Morave sa kravy pre svoju ekonomickú náročnosť chovali najmä na mlieko. Na mäso sa hovädzí dobytok začal chovať vo väčšej miere až v 20. storočí.
Stavba pri hospodárskych podnikoch. Jej hlavnou funkciou je ustajnenie domácich zvierat zvyčajne bez priameho napojenia na výbeh.
Hospodárske zviera z čeľade turovitých. Na Slovensku sa ovce chovali odnepamäti. Podobne ako v okolitých krajinách aj u nás prevládal nížinný chov so zameraním na produkciu vlny, mäsa a kože. Od 15. do 17. storočia sa na Slovensku rozšíril nový spôsob chovu oviec–salašníctvo. Dovtedajšie plemená nahradilo plemeno valaška a namiesto pasienkov v okolí dedín sa na pašu začali využívať horské pasienky. Tradičné ovčiarstvo svojím ekonomickým a kultúrnym významom ovplyvnilo spôsob života aj kultúru mnohých regiónov Slovenska.
Trávnatý pozemok, ktorý slúži predovšetkým ako zdroj potravy poľnohospodárskych zvierat, akými sú kravy, ovce, kozy, kone a ďalšie. Pasienky môžeme deliť na prirodzené a umelé. Prirodzené boli na Slovensku najmä horské pasienky alebo hole, ktoré sa nachádzali nad pásmom lesa a kosodreviny v Nízkych, Západných Tatrách, vo Veľkej a v Malej Fatre. Zvieratá sa na nich pásli zväčša voľne. Umelé pasienky vznikali klčovaním lesa a odvodňovaním mokradí.
Jeho úlohou je pásť dobytok, ovce, kozy alebo ošípané. Na salaši v noci strážil ovce v košiari, ručne ich dojil a pomáhal bačovi pri výrobe syra.
Tradičná stavba určená na valašský chov oviec v Karpatoch. Ovce chované salašníckym spôsobom boli na rozdiel od nížinného chovu primárne určené na produkciu mlieka. Ako krmivo im od jari do jesene slúžila tráva na pasienkoch v okolí. Na salaši sa nachádzali viaceré stavebné objekty, predovšetkým koliba a košiare.
Príslušník pastierskeho obyvateľstva, ktoré prišlo na Slovensko v rámci valaskej kolonizácie. Pomenovanie valach označovalo obyvateľov prevažne horských oblastí, ktorí sa zaoberali najmä pastierstvom a chovom oviec.
Ochrana osobných údajov